Rotunda sv. Juraja

kaplnka | Skalica

Rotunda sv. Juraja v Skalici je najstaršou sakrálnou stavbou v meste, pravdepodobne postavenou začiatkom 13. storočia na hradisku. Poškodená bola počas druhej svetovej vojny a následne zrekonštruovaná v 50. rokoch. Pri oprave objavili stredoveké fresky s výjavmi zo života sv. Juraja, ktoré obsahujú aj erb mesta Skalica a rodiny Zápoľských, čo pomohlo ich datovať do konca 16. storočia.

GPS souřadnice

48.8484819, 17.22543

Rotunda sv. Juraja Skalica

Popis/historie

Rotunda sv. Juraja v Skalici bola postavená na hradisku. Za všeobecne akceptovanú najneskoršiu možnú dobu vzniku rotundy sa považuje prvá tretina 13. storočia. Dátum súvisí s historickou udalosťou z roku 1209, keď Ondrej II. daroval územie Skalice pánovi Tomášovi z Nitry. Táto donácia bola pravdepodobne len ústna a preto si ju Tomášovi synovia dali v roku 1217 potvrdiť listinnou formou. Podľa tejto interpretácie by rotundu dal postaviť pravdepodobne nový zemepán Tomáš s rodinou. A treba povedať, že skoršiu dobu vzniku nepreukázal archeologický ani pamiatkový výskum. Do skorších dôb od 2. polovice 10. storočia rotundu zaradili historici v súvislosti s výstavbou českých rotúnd, úvahami o veľkomoravskej tradícii a predovšetkým vďaka existencii malého hradiska vo forme zemepanského hrádku. Za zmienku stojí záznam v kanonickej vizitácii z roku 1756, ktorý sa má vzťahovať k najstaršej sakrálnej stavbe v Skalici, za ktorú sa rotunda považuje. Podľa tejto zmienky Ján de Prurisz dal postaviť kaplnku-kostol už v roku 1021.

Příběh

Pri prechode frontu 2. svetovej vojny poškodil rotundu výbuch bomby, ktorý si vyžiadal ďalšie opravy v roku 1949, ukončené boli až v roku 1954. Pri oprave sa odstránili vonkajšie aj vnútorné omietky a objavili sa fresky v interiéri rotundy. Ich reštaurátorský prieskum však vykonal až v roku 1971 Albert Leixner. Odkryté nástenné maľby sa zachovali na omietke v dvoch pásových fragmentoch. Znázorňujú výjavy z legendy o Sv. Jurajovi. Ich súčasťou bol aj erb Skalice a ťažšie identifikovateľný rodový erb Zápoľských, podľa ktorého bolo možné datovať fresky do konca 16. storočia – odkedy mal palatín Štefan Zápoľský a jeho rodina na vyše štvrťstoročie Skalicu v zálohu.